Ako sa rodí v Holandsku

V predchádzajúcom článku Pôrod ako dar Vám rozpovedala svoj nádherný dych-berúci pôrodný príbeh maminka Janka, ktorá počas svojho druhého pôrodu prešla veľkou transformáciou a objavila pocit dokonalého šťastia, spokojnosti a vnútornej sily.

Dnes Vám ponúkam rozhovor s ďalšou silnou, odvážnou a výnimočnou ženou – tiež Jankou :-D, ktorá svoje dieťatko priviedla na svet doma v Holandsku.

Ak Vás zaujíma, ako sa na tehotenstvo, pôrody a dojčenie pozerajú v tejto krajine, pustite sa do čítania. 🙂

Verím, že okrem informácií tu nájdete aj inšpiráciu a uvedomenia, prečo „to tam funguje“ a u nás nie vždy podľa našich predstáv a čo je potrebné zmeniť, aby sme na naše pôrody spomínali s láskou a radosťou, nie bolesťou a túžbou zabudnúť.

Nech sa páči – druhý pôrodný príbeh maminky Janky. 🙂

Prosím stručne sa predstav – čo si, kto si, kde žiješ, čomu sa venuješ.

Ahojte. Volám sa Jana Ďaďová, žijem na milovanej Oravienke a pomaly ale isto sa blíži môj vek k 30-tke. Myslím, že na Orave s rodinou už ostaneme a zapustíme korene. Predtým sme žili s manželom v Holandsku, kde som pracovala po dobu 5-tich rokov. V Holandsku som otehotnela, chodila na vyšetrenia a porodila aj naše prvé bábätko – dcéru Grétu, ktorá má v tomto období 27 mesiacov.

Popíš, ako sa pripravujú ženy na pôrod v Holandsku, aké vyšetrenia podstupujú počas tehotenstva, čo je tam iné v porovnaní so Slovenskom.

Ako každá žena na Slovensku, tak aj každá žena v Holandsku prežíva svoje tehotenstvo individuálne. Rozdiel vnímam v celkovom pohľade ľudí na tehotenstvo a pôrod.  Ja som mala tú česť stretnúť sa s rôznymi tehotnými ženami alebo už mamami v práci, tak som zbierala skúsenosti aj od nich. Šéf ma nejako extra nešetril, fungovala som zároveň s ostatnými.

Nebola som chorá, bola som „iba“ tehotná a tak to brali všetci.

Ale vrátim sa na začiatok. Prvé sono v 7 týždni som absolvovala počas vianočnej dovolenky na Slovensku, vtedy som prišla na to, že som tehotná, no bolo vidno iba plodový vak. Po návrate do Holandska, som si vybrala „spoločnosť“, ktorá sa bude o mňa počas tehotenstva starať.

Ide o pôrodné asistentky (ženy, ktoré študujú na vysokej škole odbor pôrodnej asistencie a venujú sa iba pôrodom) a majú vlastné firmy. V tej mojej ich bolo asi 5, čiže bolo jasné, že jedna z týchto dám, mi bude pomáhať pri pôrode.

V 13 týždni si ma zavolali na prvé vyšetrenie, na ktorom ma zmerali, odvážili, popýtali sa na rôzne choroby a problémy, odobrali mi krv a vystavili knižku. Pôrodná asistentka popočúvala srdiečko nášho dieťatka prístrojom – angelsounds. Na stretnutí sa zúčastnil aj manžel, ktorý zodpovedal otázky ohľadom rodinnej anamnézy. Celé stretnutie trvalo zhruba 1,5 hodiny.

V Holandsku pôrodné asistentky nevykonávajú vaginálne vyšetrenie po celú dobu tehotenstva, ak budúca maminka nemá žiadny problém. Kontroly som absolvovala 1x do mesiaca, čas som určovala sama, zobrali ma v presne dohodnutý čas, nebolo nutné žiadne čakanie. Pôrodné asistentky sa pri každom vyšetrení správali vždy veľmi milo a úctivo. Po zodpovedaní otázky: ako sa cítim, som sa odvážila, asistentka mi prístrojom popočúvala srdiečko bábätka, krajčírskym metrom mi pomerala brucho a išla som spokojne domov.

V 20-tom týždni som absolvovala druhé sono pod vedením gynekológa, samozrejme bez nutnosti vaginálneho vyšetrenia.

Posledné – tretie sono v 31.týždni som absolvovala bohužiaľ na Slovensku, kde sa ma lekár, popritom ako sa „hrabal“ v mojej vagíne pýtal, koľko zarábam v Holandsku a mimochodom spomenul, že som na 1 cm otvorená a bude ma musieť hospitalizovať. Nemusím Vám asi opisovať moje pocity – zrútil sa mi svet a so strachom som volala do Holandska. Nerozumela som tomu, čo sa deje.

Asistentka ma ubezpečila, že je všetko v poriadku, moje telo sa len pripravuje na pôrod, lebo telo tehotnej ženy sa vyvíja a pracuje, a načo pán doktor robil také zbytočne vaginálne vyšetrenie, údajne mi mohol viac uškodiť ako pomôcť.

A tu vnímam prvý obrovský rozdiel v starostlivosti a komunikácii lekárov s budúcimi maminkami. Tí na Slovensku žiaľ z mojej skúsenosti, vyvolávajú u žien niekedy zbytočný STRACH a negatívne emócie! V Holandsku si žiadny lekár ani pôrodná asistentka nedovolí v tehotnej žene vopred vzbudzovať obavy, pokým nemajú potvrdené výsledky z vyšetrení. Skôr ich motivujú k pozitívnemu mysleniu, podporujú u žien dôveru v seba a svoje dieťa.

A to bolo zároveň posledné utz vyšetrenie. Už som chodila v Holandsku iba na počúvanie srdiečka a asistentka mi šikovne postláčala bruško, a keď sa dieťatko vypúčalo, určila kde má malá chrbátik, nožičku, ruku. 🙂

Nepila som žiadnu tekutinu na cukrovku, odobrali mi iba krv v 33. týždni. Do pôrodu som chodila na vyšetrenia každý druhý týždeň. Neexistujú tam ani pásy, dieťatko sa stále počúva prístrojom angelsounds. Ani hospitalizácia niekoľko dní pred pôrodom neexistuje, ak žena nemá problém v tehotenstve, odporúčajú, aby prvé kontrakcie prežila v psychickej pohode doma.

Nemocnice sú vzdialené do 15-20min max, to je zároveň aj podmienka pri domácom pôrode. Ženy v nemocnici rodia väčšinou ambulantne, tzn. ak nemá rodička problém a bábätko je v poriadku do pár hodín po pôrode odchádza do pohodlia domova.

Ako ľudia v Holandsku celkovo vnímajú tehotenstvo, pôrod a dojčenie?

V Holandsku sa tehotenstvo vníma presne podľa môjho gusta. Tehotné ženy na bicykli stretnete veľmi často. Ja sama som odjazdila deň pred pôrodom 8km. Prístup k tehotenstvu sa líšil asi od národa, Holanďanky sa správali, akoby ani tehotné neboli, černošky sa pohybovali ako vždy veľmi pomaly a okolo nich aj 3-4 deti, čiže určite toho mali dosť. Turkyne tie pracovali snáď ešte aj v deň pôrodu. Myslím, že každá to prežívame individuálne. 🙂

Holandsko je krajina, kde sú vo výraznej miere podporované prirodzené pôrody – ideálne v domácom prostredí /ak je pravdaže tehotenstvo bezproblémové/. Ženám sa táto alternatíva predostiera po poslednom ultrazvuku. Zároveň si samé vyberú nemocnicu podľa vlastných preferencií, ak by domáci pôrod nepostupoval dobre.

Ak má žena čo i len menší problém – krvný tlak, veľké dieťatko, problémy s dýchaním, o pôrode doma sa ani neuvažuje. Automaticky ide počas kontrakcií do pôrodnice, kde ju väčšinou vezie PA, ktorá by už v tom čase mala byť u rodičky doma. Gynekológ prichádza na pomoc, len ak sa všetko skomplikuje. Až 30 % pôrodov sa uskutočňuje doma.

S dojčením to tam také ružové nie je, keďže materská dovolenka trvá v Holandsku len 4 mesiace. Rodičovská dovolenka tam neexistuje, žena nastupuje do práce buď na čiastočný úväzok alebo plný pracovný čas a dieťa ide do jaslí, alebo k opatrovateľke.

Stretla som sa s jednou pani, ktorá sa starala o 5 polročných babätiek a bavili sme sa na tému dojčenia. Spomínala, že maminky veľmi chcú, chodia z práce dojčiť, ráno odsávajú, no sami vieme, koľko takéto odsávanie a nepravidelné dojčenie vydrží.

Preto, keď som sa rozhodla ostať doma ako dobrovoľne nezamestnaná s vysvetlením, že na Slovensku máme 3-ročnú „dovolenku“, dívali sa na mňa ako na mimozemšťana :-).

Svoje dieťatko si priviedla na svet doma? Išlo o plánovaný a vedomý domáci pôrod? Aké pocity si pri ňom zažívala?

V piatok – noc pred pôrodom som poprosila manžela, aby si prišiel ľahnúť ku mne na gauč, cítila som, že už to na mňa ide. Spávala som tam posledné dni často, wc bolo bližšie. 🙂 Rátal a zapisoval mi kontrakcie. Čas medzi nimi sa ale z hodiny na hodinu skracoval. O 2 nad ránom, keď som mala pravidelné kontrakcie – každých 5 minút, som zavolala pôrodnej asistentke. Prišla hneď, skontrolovala ma – otázkou, prosím vás, nevadilo by vám, keby som sa pozrela, na koľko cm ste otvorená? Úžasné, aká úctivá :-).

Keďže to bolo „len“ na 2cm, odišla domov – k svojmu 5 mesačnému bábätku. Snažili sme sa „spať“ ďalej v rámci možností. O 10 ráno som si musela dávať pravidelné sprchy, pretože kontrakcie boli ozaj časté a odišla mi aj hlienová zátka. Tak som sa opäť ozvala mojej PA, mohlo byť niečo po pol 11, že mám kontrakcie každé 3 minútky a mám pocit, že musím tlačiť.

Odpovedala mi, nech sa riadim telom, keď potrebujem tlačiť, nech tlačím. Pripomenula mi, aby som sa nezabudla najesť, pretože nebudem mať silu tlačiť. Akonáhle prišla, skontrolovala ma a povedala, že rodiť sa bude doma, bola som totiž otvorená na 9 cm.

Dostali sme sa s manželom trošku do šoku, pretože plán bol rodiť v nemocnici (aj keď sa ma snažila 3mesiace presvedčiť, aby som rodila doma, že som „nízko-riziková“ a zbytočne budem platiť peniaze za polikliniku). No ako šok prišiel, o pár sekúnd aj odišiel, pretože moja PA ma s úsmevom presvedčila, že som silná žena a do hodinky budeme mať našu Grétku pri nás – v pohodlí domova.

Nachystala potrebné veci – podložky na gauč, sáčky, oblečenie pre malú, kôš a zavolala druhej asistentke, ktorá zastupovala popôrodnú starostlivosť, aby sa dostavila. Manžel im urobil kávu a spokojne sa všetci usadili a „klábosili“. 🙂 Vybrala som si moju obľúbenú hudbu – Sigur Rós, zatiahli sa závesy a PA mi predostrela, koľko polôh je na rodenie. Zarazilo ju, že som si vybrala polohu na chrbte, ale rešpektovala to.

Po mojej otázke – „a klystír?“, mi povedala, že v Holandsku sa nevykonáva, pretože lepšie sa utiera tvrdá stolica, ktorá zo ženy vypadne, ako zafarbená tekutina, ktorá z nej vyteká počas celého pôrodu. Skontrolovala ma pohmatom, povedala, že prvé tlačenia budú smerované na zosunutie bábätka dolu do pôrodných ciest, pretože bolo ešte vysoko.

Keď prišla kontrakcia, tlačila som a hneď po nej som vzdala polohu na chrbte a otočila som sa nabok. Ležala som normálne na gauči, na ktorom sme dovtedy fungovali bežne, samozrejme boli na ňom veľké savé podložky. Dokonca som bola oblečená v mojom pyžame. PA sa ma za celý čas nedotýkala, iba pri mne sedela, manžel ma hladkal po vlasoch a druhá asistentka ma držala za ruku. Obe mi hovorili, aká som silná a skvelá, že to hravo zvládnem.

Až keď videla hlavičku (5 zatlačenie) mi povedala – a teraz riadne, inak ju zadusíš. To bolo prvé postrašenie za 9 mesiacov. Zľakla som sa, potlačila, praskla voda a Grétka bola von. Ospravedlnila sa mi, že mi to asi nemala hovoriť, ale že sa jej to osvedčilo a na ženy to funguje, lebo vtedy vyvinú neskutočnú silu na tlačenie. Keďže som si tlačenie režírovala sama, podľa svojho tela, tak som sa ani neroztrhala, zašívanie teda nebolo nutné.

Prišlo priloženie na brucho, pocit úľavy a neopísateľný pocit šťastia.

Po zhruba 5 minútach, keď dotepal pupočník, mi PA ponúkla možnosť si ho prestrihnúť. Wow, to bol zážitok! Gréta bola spokojná, trošku síce mrnčala, lebo vynakladala veľa sily, aby sa dostala k prsníku. No nakoniec sa jej to podarilo asi po 20minútach a medzi tým sa mi aktivovali hormóny a porodila som Grétin „domček“ , ako to nazvala PA. Celú placentu mi poukazovala, roztiahla. Ďalší zážitok!

Opäť sa ma úctivo spýtala, či mi nebude vadiť, ak ma vyšetrí odspodu a všetko skontroluje. Po hodinke, keď sa už Grétka napapala kolostra a bola spokojná, ju zvážila a odmerala. Bola sobota 30.8. – 12.41. No a jej práca sa skončila. Ostala tam len druhá asistentka, mladá baba, ktorá nám mala po dobu 8 dní (od 4-8hodín denne) pomáhať s malou, kontrolovať dojčenie, poskytovať pomoc v domácnosti, mala sa starať aj o mňa.

Skontrolovala, či máme všetko potrebné, čo Grétka bude potrebovať – teplomer, vaničku, oblečenie a pod. Poukazovala mi polohy pri dojčení, manipuláciu s bábätkom, doporučila nekúpať aspoň 4 dni, kvôli ochrannému mazu, ktorým je bábätko pokryté a buduje si tak imunitu.

Ja som 2 hodiny po pôrode bola taká silná, že som dokonca z neznámej príčiny začala mopovať dlážku :-).

Zaskypovali sme s rodičmi na Slovensku, že majú vnučku a obvolali pár kamarátov. Za tých 8 dní sa u nás vystriedali asi 3 lekári, ktorí prišli skontrolovať mňa a Grétku – napríklad odobrať nám krv, kontrola vaginálne, kontrola teploty a pod. Veľmi sa mi to celé páčilo, ako to prebiehalo a fungovalo. Som skutočne spokojná s holandským systémom, ktorý som si mohla vyskúšať na vlastnej koži.

Ako sa ti po pôrode a následné dni darilo s dojčením?

Keďže som po pôrode mala Grétku hneď položenú na brucho, čakali sme, kým sa doplazí ku prsníku. Aj sa doplazila. 🙂 Prisala sa a ihneď pila kolostrum, ktoré som v prsníkoch mala k dispozícii. Druhá asistentka, ktorá pri pôrode bola, bola zároveň aj laktačná poradkyňa a ona ma po dobu 8 dní a návštev u nás doma kontrolovala, či je všetko, ako má byť.

Na 4 deň som dostala horúčku, ale to sa vyriešilo jedným telefonátom. Daj si paracetamol a oddychuj s malou v posteli :-). A bolo. Vyskytli sa ešte nejaké malé problémy, respektíve keď som si nebola niečím istá, no vždy som vedela, kde mám smerovať svoje otázky – s dôverou som sa obracala na laktačné poradkyne z OZ Mamily.

Dojčím ju úspešne doteraz a zatiaľ nám to obom vyhovuje, skončiť zatiaľ neplánujeme, minimálne naša dcérka. 🙂 Stravu som nevylučovala, skôr sa pediatrička pousmiala, že odkiaľ mám takúto smiešnu informáciu. Radšej som jej ani nepovedala, že takéto smiešne informácie, píšu u nás takmer na každej web stránke venovanej mamám. Upozornila ma, že ak sa len dlhodobo vyskytuje u dieťatka nejaký problém, tak len vtedy sa vylučuje určitá zložka stravy. Ale vopred je to zbytočné!

Čiže kapusta, strukoviny fungovali v jedálničku aj naďalej s mierou, lebo dovtedy som to tiež nepreháňala. Jediný problém som mala s baby fazuľkou a tú mi odporučila vysadiť na pár dní, znova ju začať jesť a ak malá nebude plakať, pokračovať v jedení. Ak by plakala, opakovať tento proces nejedenia/jedenia až kým si nezvykne. Upozorňovala ma na to, aby sa v jedálničku nachádzali prevažne zdravé suroviny – takmer všetko ovocie a zelenina, ryby, ryby, ryby!!, teľacie mäso a pod.

Bohužiaľ, keď tak čítam niektoré odporúčania stravy počas dojčenia, dosť sa divím. A z čoho má byť potom mama zdravá a z čoho má čerpať dieťa živiny? No zo suchých rožkov a salámy to isto nebude. Ďakujem jej za to, že som ostala normálnou. 🙂 Rovnako v Holandsku nenájdete žiadnu dojčenskú vodu či detský čaj. Nech žije marketing či radšej nežije?! 😀

Ak si mala nejaké obavy a strachy, aké to boli a ako si sa s nimi vyrovnávala?

Či bude dieťatko zdravé. To bola jediná moja obava. Nebála som sa nejako veľmi ani pôrodu, chcela som sa konečne vyspať na bruchu, tak som sa na pôrod v podstate aj tešil plus mala som skvelú prípravu na pôrod, vedela som, že nemám na výber a musím to zvládnuť.

Nemala som strach ani z toho, či budem mať dosť mliečka. Chcela som dojčiť, dojčím. Mala som dobrú prípravu na dojčenie – dokonca pani z agentúry popôrodnej starostlivosti prišla k nám domov a pripravovala ma na všetko – asi v 8 mesiaci.

Som typ človeka, ktorý sa moc nefixuje na predstavy –  čo ak nebude hento takto, čo ak sa niečo stane a podobne.

Žijem prítomnosťou a problémy riešim až keď sú, neprivolávam si ich zbytočne.

Pôrod zrejme zmenil Tvoj názor na mnohé oblasti života – medzi nimi aj na privádzanie detí na tento svet. Ako by mal podľa Teba vyzerať ideálny príchod dieťatka na tento svet?

Áno, zmenil. Vidím to najmä na kamarátkach, ktoré rodili v pôrodniciach na Slovensku. Nikoho sa nechcem dotknúť, tak mi dopredu odpusťte, ale vnímam to tak, akoby žienky ani nemali nijaké očakávania, nechcú mať na lekárov žiadne požiadavky, asi si myslia, že nemajú nárok.

A možno si myslia, že tak, ako sa to robí v slovenských pôrodniciach, je to v poriadku. Posťažujú sa, že sa k nim chovali možno zle, podpíšu reverz, odídu domov a snažia sa zabudnúť na zlé prostredie nemocnice a hodiť to celé za hlavu. Je to pre mňa smutné, lebo takýmto prístupom sa systém nezmení.

Pre mňa sú ideálne podmienky pri pôrode takéto  – partner pri pôrode, prežívanie kontrakcií len za prítomnosti PA a manžela, výber polohy, ak to nie je potrebné, tak žiadne úkony ako – oxytocín, epidurálka, klystír, budem trvať na „zlatej hodinke“ – priloženie dieťatka na telo matky bezprostredne po pôrode, dotepanie pupočníka, samoprisatie, vyšetrenie matky počas dojčenia dieťatka (rýchlejšie sa vypudí placenta), vyšetrenie dieťatka za prítomnosti matky, nekúpanie dieťatka niekoľko dní.

V Holandsku to ani nepokladajú za požiadavky, pretože je to samozrejmosť a ja do budúcna budem trvať na týchto požiadavkách, samozrejme ak budem opäť spadať do kategórie nízkorizikových rodičiek.

Máš osobnú skúsenosť s domácim pôrodom. Je podľa Teba alternatíva domáceho pôrodu bezpečná? /bezpečnejšia než v pôrodnici?/

Hm, zaujímavá otázka. Poviem to rovno. V Holandsku som sa cítila bezpečne, tu sa necítim až tak bezpečne – ani doma ani v nemocnici. Ak to bude možné nechcem vôbec rodiť na Slovensku.

Ide o to, že v Holandsku domáce pôrody fungujú už niekoľko rokov, je tam iné myslenie, iná logistika – zadelenie žien do kategórií rizikovosti, iný prístup. Systém je fakt vymakaný, všetko funguje, pretože majú niekoľkoročnú tradíciu, u nás na to nie sme pripravení, pretože asi kompetentní nechcú, takže to nebudem ani porovnávať, lebo nie je čo porovnať.

Ja by som videla na Slovensku príjemný začiatok v podobe pôrodného domu, ako to funguje v UK. Nízkorizikové rodičky prídu do príjemného prostredia v blízkosti nemocnice, majú k dispozícii vlastnú izbu a odrodia si dieťatko sami, pod dohľadom pôrodnej asistentky a hneď odchádzajú domov.Všetko je ale môj subjektívny názor, každej žene fandím a každá má vlastný pocit, nech sa rozhoduje podľa seba.

Aké techniky odporúčaš ženám praktizovať, aby sa na pôrod čo najlepšie pripravili?

Myslím si, že každá žena robí, čo môže. Ja som si od 6 mesiaca masírovala 2x denne hrázdu. Snažila som sa byť stále „tehotensky“ aktívna (nepreťažovať sa, ale ani sa neopúšťať). No nie všetky ženy to môžu. Niekedy sú naozaj veľké problémy pri tehotenstve, tak by som aspoň odporúčala predpôrodnú prípravu, ktorú som aj ja s manželom absolvovala. Tá naozaj dokáže divy!

A najmä držať sa jednej dôležitej zásady – rodím ja, rodiť chcem, teším sa na pôrod, veď výsledkom bude moje bábätko, tak idem na to!

Pracovať s pozitívnym adrenalínom, veď mozog sa dá ovládať a prekabátiť. Psychika je pri pôrode to najdôležitejšie s čím žena narába. Lebo neviem si predstaviť, ako sa rodí ženám, ktoré sa opustia pred pôrodom a rodia so strachom. To musí fakt bolieť – nielen ich fyzické telo, ale aj psychické a aj ich dieťatko.

Čo by si odkázala našim čitateľkám?

Nebojte sa hovoriť o svojich predstavách a požiadavkách, ktoré na pôrod máte. Je to VÁŠ pôrod a s pocitmi, ktoré pri ňom zažijete budete žiť VY a nie manžel, lekár ani zdravotný personál, ktorý Vás bude sprevádzať. 

Nezabudnite na to, že ženské telo je vo väčšine prípadov predurčené na to, aby dokázalo porodiť – vypudiť dieťatko.  Čím menej strachu v duši, tým jednoduchší pôrod.

Držím Vám palce, každej jednej, aby sa Vaše detičky narodili v priateľskom príjemnom prostredí, kde sa samé budete cítiť bezpečne. A je jedno či to bude doma alebo v nemocnici, prirodzene alebo sekciou, hlavne nech ste spokojné VY, nech máte potrebný komfort. Vaše ratolesti to určite ocenia! 🙂

Veľa šťastia maminky a budúce maminky!

Janka

Lenka Tyemiaková

Sprevádzam mamičky krajinou Materstva.

Mojou vášňou je inšpirovať Vás k tomu, aby ste si materstvo a rodičovstvo užívali naplno a v súlade so sebou samou i Vašim dieťatkom.

Pomôžem Vám dojčiť s radosťou a bez bolesti a naučím Vás využívať nástroje, ktoré Vám uľahčia a spríjemnia život s Vaším dieťatkom a vďaka ktorým bude Váš vzťah plný dôvery, porozumenia, lásky a vzájomnej blízkosti.

Môj príbeh si môžete prečítať tu >>

Komentáre
  • E-BOOK ZDARMA

     

    Láskavý štart do života ALEBO návod na to, ako prevziať zodpovednosť a moc za svoje dieťa do vlastných rúk a naplniť tak jeho prirodzené očakávania.

     

    obal knihy

    Spoznajte 6 najčastejších mýtov, týkajúcich sa pôrodu, dojčenia, nosenia a spoločného spania a pozrite sa kritickým okom na to, čo nám spoločnosť podsúva ako "NORMÁLNE".

     

    Stiahnite si e-book ZDARMA a objavme spolu netradičné cesty, ako si rodičovstvo vychutnať naplno. :-)

     

  • Najnovšie články
  • Kategórie
  • Láskavý štart do života ALEBO návod na to, ako prevziať zodpovednosť a moc za svoje dieťa do vlastných rúk a naplniť tak jeho prirodzené očakávania.

    obal knihy

    Spoznajte 6 najčastejších mýtov, týkajúcich sa pôrodu, dojčenia, nosenia a spoločného spania a pozrite sa kritickým okom na to, čo nám spoločnosť podsúva ako NORMÁLNE.

    Stiahnite si e-book ZDARMA a objavme spolu netradičné cesty, ako si rodičovstvo vychutnať naplno. :-)