Mami, dovoľ mi ísť do škôlky

Život je fakt zábavný. 🙂 Keď si už myslíte, že ste „za vodou“, že už Vás nič nemôže prekvapiť a život máte pevne vo svojich rukách, príde skúška. Len pred nejakým časom som riešila dieťatko, ktoré nechcelo ísť do škôlky a poviem Vám, skúška to nebola jednoduchá. Dnes sa hrám s úplne opačnou situáciou a znova mi to dáva zabrať. 😀 Čo mi z toho vychádza? Život asi netreba brať tak vážne a všetko nadmieru prežívať. Asi by bolo jednoduchšie brať veci s ľahkosťou a s radosťou tak, ako k nám prichádzajú.

Že neviete o čom teraz „točím“? 🙂 Čítajte TU:

ak by mi niekto pred mesiacom povedal, že onedlho budem písať článok s takýmto nadpisom a riešiť nasledovnú situáciu, asi by som ho vysmiala. 🙂 Ja – zástankyňa rešpektujúcej /ne/výchovy a partnerskej komunikácie medzi deťmi a dospelými? Ja – matka presvedčená o tom, že najprirodzenejším a najzdravším prostredím pre normálny vývoj dieťaťa minimálne do 5 rokov je domov a matka je jediná osoba, ktorá dokáže správne reagovať a napĺňať potreby svojho dieťaťa?

Ja – žena učiaca svoje deti, aby sa riadili svojimi pocitmi a nenechali sa manipulovať väčšinou? Ja – nie veľký nadšenec dnešného školského vzdelávacieho systému plného súťaživosti, pevných pravidiel bez snahy o individuálny prístup s minimálnou možnosťou prejavovať sa ako OSOBNOSŤ? Ja – TYEMIA, ktorá som ešte nedávno vyzývala rodičov, aby svoje deti nedávali do škôlok /teda tie nepripravené/?

Áno, JA! Práve ja dnes píšem tento článok, lebo lekcia, ktorú som v týchto dňoch a týždňoch dostala od našej 4-ročnej Katušky ma vyviedla z mnohých omylov, zborila viaceré mýty, zrušila nejedno presvedčenie a poskytla hoooojnosť AHA momentov. 🙂

katuska

Lekcia začína TU 🙂

Je druhý septembrový týždeň a naša mladšia dcérka Katuška nastupuje do zmiešanej škôlky u nás na dedine. Prvý týždeň som ju tam zámerne nedávala. Netúžila som totiž ani zďaleka po tom, aby bola čo len chvíľku v napätom prostredí, kde sú deti umiestnené z „donútenia“ a plačú za svojimi rodičmi.

Vstupujeme do triedy, kde nás čaká kŕdeľ detí /na moje počudovanie žiadne neplače/ a dve mladé sympatické pani učiteľky. Do triedy pravdaže idem s Katuškou, je to pre ňu neznáme prostredie a chcem, aby sa tam cítila sebaisto a spokojne a prvé momenty si vychutnala s osobou, ktorú dôverne pozná a verí jej.

Ale kdesi v kútiku duše túžim po tom, aby sa jej tam moc nepáčilo a mohla som ju ešte nechať doma, pri mne. Zdá sa mi ešte taká maličká, krehučká, bezbranná. Bojím sa, že jej tam ublížia, že bude plakať, že sa nebude vedieť brániť, že jej bude smutno, že ju nikto neobjíme, keď sa poraní, že ju nikto nepoláska … že tam bude stratená!

Pýtate sa, na čo som ju tam teda prihlasovala? Priznávam, v slabej chvíľke som proste zatúžila po tom, aby som mala viac času na seba, svojho muža, svoje aktivity, svoje projekty, svoj život. Zatúžila som, zahrať si po dlhých rokoch aj iné role. Ale dnes je dnes a ja nechápem samú seba, neverím, že som to dovolila. Že s ňou kráčam niekam, kde vlastne nechcem, aby chodila!

Všetko je inak

Moje očakávania, predstavy a túžby, nie sú naplnené. Katuške sa v škôlke veľmi páči, má rada pani učiteľky, teší sa na spolužiakov, každý deň sa učí nové veci.

Image of joyful friends having fun on carousel outdoors

V skutočnosti plne napĺňa moje predstavy ideálneho škôlkára – dieťaťa, ktoré ide do škôlky s radosťou, úsmevom na tvári a plne si to tam užíva.

ALE NIE V TOMTO VEKU!!! – hovorí moja myseľ a svojimi pripomienkami trýzni moje srdce.

Zožierajú ma výčitky svedomia, že ju dávam od seba preč, hoci pracujem z domu, cítim strach, obavy, hnev, úzkosť, bolesť, zažívam intenzívne pocity zrady a nespokojnosti. Nedokážem sa s ňou tešiť. Prekáža mi vedomie, že bude o 2 roky „zbytočne“ viac v systéme, s ktorým JA NELADÍM!

Jej to, ale ani trošku nevadí a to ma núti zamyslieť sa nad skutočným problémom, ktorého nositeľom som v tomto prípade JA a nie ONA! Túžim len po jednom, vyriešiť túto situáciu k spokojnosti všetkých zúčastnených. A ako to už vo vesmíre chodí, keď sa pýtaš a hľadáš, dostaneš odpoveď. 🙂

A tie ku mne prichádzali húfne z každej strany.

Veľké uvedomenia môjho JA

Vo svojom článku Mami, ja ešte nechcem ísť do škôlky som písala, že vždy by sme mali brať do úvahy jedinečnosť a individuálne potreby každého jedného dieťatka a že niektoré je pripravené na vstup do škôlky vo veku 2,5 roka a niektoré vo veku 5 rokov. Napísať to bolo ľahké, oveľa ťažší oriešok pre mňa bolo, zmieriť sa s faktom, že to naše tam bude podľa môjho vnímania TAAAAK SKORO. Úprimne, bola to pre mňa jedna z tých ťažších lekcií, ktoré som v rodičovstve zažila.

Musela som prijať rozhodnutie mojej dcérky a naučiť sa tešiť sa z jej radosti. Musela som oddeliť moje vnímanie od toho jej. Musela som sa zbaviť pocitu vlastnej dôležitosti a dovoliť jej ísť svojou cestou. Musela som prijať skutočnosť, že naše dieťatko už vyrástlo a je schopné, silné a pripravené vykročiť do sveta. Musela som sa zmieriť s tým, že sa chce učiť, objavovať a konfrontovať so svetom aj inde, než len doma a že túži zažívať kontrasty, aby si mohla vedome vyberať a podľa toho tvoriť svoj život a svoje zážitky. Musela som ju pustiť! 

14868439271_7e5dcdbea1_o

Čo všetko som si v procese tejto lekcie uvedomila?

  • Kdesi hlboko vo svojom vnútri som bola presvedčená, že viem najlepšie, čo je pre naše deti dobré. Mýlila som sa! Najlepšie to vedia ony samé.
  • Zistila som, že mám svoju hlavu plnú obmedzujúcich nefunkčných presvedčení a mýtov, ktoré mne a mojej rodine bránia byť slobodnými, voľnými a šťastnými. Bola som presvedčená, že VŠETKÝM deťom je do určitého veku najlepšie doma s maminkou, ale Katuška mi ukázala, že to tak nemusí byť a je to v poriadku.
  • Nadobudla som presvedčenie, že najideálnejší systém vzdelávania pre VŠETKY deti je nejaký moderný, inovatívny /montessori, waldorf, lesný či homeschooling …/. Neuvedomovala som si naplno skutočnosť, že na systéme ako takom až tak nezáleží. Podstatní sú ľudia, ktorí s našimi deťmi prichádzajú do kontaktu. 
  • Opätovne som sa presvedčila o tom, že neexistujú žiadne univerzálne návody na to, ako sa správať k dieťatku. Každé jedno je úúúúúplne iné a čo platí na jedno, na to druhé neplatí vôbec. 🙂
  • Zase raz 🙂 som prišla na to, že jediné miesto, ktoré mi skutočne pomôže byť dobrým rodičom a človekom je moje srdce, nie myseľ ani EGO, ktoré má vždy konkrétne predstavy a očakávania, ako by sme sa mali správať my, naše deti i ostatní. Svojím nahnevaným a neprístupným správaním som škodila v prvom rade samej sebe a potom aj všetkým navôkol. Akonáhle som zmenila uhol pohľadu a svoje zameranie, začala som vidieť celú situáciu inak. Začala som sa tešiť z Katuškiných úspechov a radosti, začala som si všímať, čo pekné si odtiaľ odnáša a ako nádherne rastie, vyvíja sa a napreduje.

On a window shutter, Chichester

  • Dospela som k poznaniu, že hoci deti pochádzajú z nás /muža a ženy/, sú to oddelené, samostatné, tvorivé, dokonalé, silné bytosti, omnohoooo mocnejšie a schopnejšie, ako som si vôbec dokázala predstaviť. Zaslúžia si našu dôveru a vieru v to, že zvládnu úlohy, do ktorých sa túžia pustiť.

Už to tak chodí, čo svet svetom stojí. Deti potrebujú sami spoznávať svet. Nemôžeme ich naveky chrániť a držať za ruku.  

/úryvok z Pozitívnej rozprávky o Medovníkovej chalúpke/

  • Prišla som na to, že systém, ktorý sme si sami vytvorili a mnohí ho považujeme za nefunkčný /deti to dávajú svetu patrične najavo :-)/, môžeme zmeniť len my sami. A jednou z ciest ako na to, môže byť aj ZMENA ZVNÚTRA. Dnešné deti sú omnoho silnejšie, ako sme boli my. Bola som svedkom toho, že sa nedajú len tak ľahko zmanipulovať a presvedčiť o niečom, s čím nesúhlasia. Sú svetlom a nositeľmi zmeny už len tým, že sú.
  • Hlbšie som si uvedomila slová úžasnej ženy, matky, tvorkyne Petry Hanelovej, ktorá vo svojom článku píše: „Je potřeba si držet i svůj vlastní proud života. Vynechám metafory, řeknu to přímo. Je potřeba žít i jiné role – nebýt jen matka. Nerealizovat se jen v mateřství. Děti tady nejsou proto, aby nám dávaly smysl života. Protože ony jednou odejdou a s nimi i náš smysl života. Je potřeba žít pro sebe. Ne pro děti.“
  • A nakoniec to najdôležitejšie. Táto situácia ma donútila pracovať na SEBE! Prišla som na to, že hoci túžim, aby ostatní komunikovali s našimi deťmi rešpektujúco a partnersky, aby podporovali ich kreativitu a individualitu, aby ich nechávali slobodne sa rozhodovať a riadiť sa svojimi pocitmi, ani ja sama v tom nie som vždy stopercentná, ani ja im vždy nevytváram dokonalý láskyplný priestor bez chýb, potknutí a omylov.

A tak som sa začala riadiť známym heslom: „ak ti niečo vadí, zmeň seba!“ 🙂 

♥♥♥ TYEMIA ♥♥♥

 

Lenka Tyemiaková

Sprevádzam mamičky krajinou Materstva.

Mojou vášňou je inšpirovať Vás k tomu, aby ste si materstvo a rodičovstvo užívali naplno a v súlade so sebou samou i Vašim dieťatkom.

Pomôžem Vám dojčiť s radosťou a bez bolesti a naučím Vás využívať nástroje, ktoré Vám uľahčia a spríjemnia život s Vaším dieťatkom a vďaka ktorým bude Váš vzťah plný dôvery, porozumenia, lásky a vzájomnej blízkosti.

Môj príbeh si môžete prečítať tu >>

Komentáre
  • E-BOOK ZDARMA

     

    Láskavý štart do života ALEBO návod na to, ako prevziať zodpovednosť a moc za svoje dieťa do vlastných rúk a naplniť tak jeho prirodzené očakávania.

     

    obal knihy

    Spoznajte 6 najčastejších mýtov, týkajúcich sa pôrodu, dojčenia, nosenia a spoločného spania a pozrite sa kritickým okom na to, čo nám spoločnosť podsúva ako "NORMÁLNE".

     

    Stiahnite si e-book ZDARMA a objavme spolu netradičné cesty, ako si rodičovstvo vychutnať naplno. :-)

     

  • Najnovšie články
  • Kategórie
  • Láskavý štart do života ALEBO návod na to, ako prevziať zodpovednosť a moc za svoje dieťa do vlastných rúk a naplniť tak jeho prirodzené očakávania.

    obal knihy

    Spoznajte 6 najčastejších mýtov, týkajúcich sa pôrodu, dojčenia, nosenia a spoločného spania a pozrite sa kritickým okom na to, čo nám spoločnosť podsúva ako NORMÁLNE.

    Stiahnite si e-book ZDARMA a objavme spolu netradičné cesty, ako si rodičovstvo vychutnať naplno. :-)