Môj príbeh

Sprevádzam mamičky krajinou Materstva.

Mojou vášňou je inšpirovať Vás k tomu, aby ste si materstvo a rodičovstvo užívali naplno, vedome a v súlade so sebou samou i Vaším dieťatkom.

Pomôžem Vám dojčiť s radosťou a bez bolesti a naučím Vás využívať nástroje, ktoré Vám uľahčia a spríjemnia život s Vaším dieťatkom a vďaka ktorým bude Váš vzťah plný dôvery, porozumenia, lásky a vzájomnej blízkosti.

Je ráno. Naše víly, ležiace tesne vedľa nás, sú už plné energie. Usmejú sa, pritúlia a spustia dávku nikdy-nekončiacich otázok a požiadaviek. 🙂 „Mami, oci, budíček. Poďme sa hrať. Ja si chcem čítať. A ja kresliť. Ja chcem miňááááá.“

Tak si pýta dojčenie naša 3-ročná dcérka. 🙂 Dá si rannú dávku svojho jedinečného koktailu, privinie sa tesne ku mne a užíva si naplno túto chvíľu. Vzájomnú blízkosť, kontakt našich tiel a chuť sladkého lahodného moku v ústach. Smeje sa, pozerá na mňa svojimi žiarivými očkami a jej pohľad je pre mňa vyjadrením čistej lásky. Zbožňujem tieto chvíle pohody a absolútnej prepojenosti, kedy naše duše akoby splynú v jednu.

Dojčenie je najkrajší štart do nového dňa, ktorý v nás navodzuje pocit harmónie a súladu. Je to nástroj, ktorý mi pomáha riešiť mnohé situácie a prepája nás na hlbšej úrovni. Cítim hrdosť a absolútne uspokojenie. Som pyšná na seba a naše deti. Vidím, ako nám dennodenne rozkvitajú pred očami. Oceňujem svoje úžasné telo, ktoré uspokojuje ich citové potreby a produkuje dokonalú kombináciu živín v podobe materského mlieka. Som neskutočne vďačná za dar dojčenia.

Vnímam nezameniteľné a mimoriadne puto, ktoré sa vďaka nástrojom kontaktného rodičovstva medzi nami vytvorilo. Vychutnávame si spoločné spanie, nosenie, dojčenie a rešpektujeme sa pri uspokojovaní našich potrieb. Kvalitne vybudovaná vzťahová väzba, ktorá je výsledkom nášho prístupu k rodičovstvu, je hlboko zakorenená v našich srdciach a vedomí a je základom, na ktorom staviame náš jedinečný život.

Úprimne, na začiatku mojej rodičovskej cesty to takéto ružové ani zďaleka nebolo.

Je november 2009. Tento mesiac navždy zmenil môj dovtedajší život. V mojom tele začal rásť malý človiečik - veľký tvorca. Plná radosti, šťastia, nadšenia, ale aj obáv a veľkých otáznikov som čakala na deň D, kedy nás mala naša malá víla poctiť svojím narodením.

A bolo to tu! O 9 mesiacov neskôr :-). Prišla na svet, v jedno letné dopoludnie, cisárskym rezom. Tak veľmi som sa bála bolesti pri pôrode, že som podvedome svojej dcérke nedovolila otočiť sa v brušku správnym smerom. Po pôrode mi ju iba letmo ukázali a odniesli ďaleko odo mňa. Cítila som sa prázdna, smutná a bez-MOC-ná. Akoby sa nič zásadné nestalo!

Vôbec som tomu nerozumela. Predsa som sa tak veľmi tešila. Nie je to vo filmoch úplne inak? Neplačú tam ženy od radosti z narodenia dieťatka? Nie sú ich deti pri nich spokojné a šťastné?

Láska na druhý pohľad

Keď som sa k dcérke konečne po viac ako 36 hodinách dostala, láska a radosť z jej narodenia ma zaplavili plnou silou. Bola som nadšená. Zrazu to bolo ako vo filme. 🙂 Bola taká nádherná. Úplne dokonalá. Božská. A hoci náš začiatok a moje pocity z pôrodu i narodenia neboli ideálne, tešila som sa, že sme konečne spolu.

Myslela som si, že nás už nič nemôže prekvapiť. Že všetko už bude len krásne a romantické.

Pomóóóc, ona plače

Ale tie naozajstné lekcie ešte len mali prísť! Dcérka začala plakať, bola hladná, alebo možno len túžila po mojom náručí. Neviem. Ponúkla som jej prsník, ale nešlo to, nevedela sa prisať! Bola som z toho zúfalá. Plakala, plakala a plakala. Plakali sme spolu. Pomáhali mi sestričky, skúšala som to sama, ale nič nefungovalo. Bola som spotená, zmätená, ubolená, frustrovaná. Pripadala som si absolútne neschopná. Veď som nevedela to základné: napojiť, nasýtiť a utešiť vlastné dieťa!

Problém a zase problém

A tu kdesi to celé začalo. Od vtedy sme si prešli hádam všetkými problematickými poradenskými situáciami v súvislosti s dojčením. Z neprisávajúceho sa dieťatka sa vďaka správnym a kvalitným radám, mojej vytrvalosti a presvedčeniu, že to dokážeme, našťastie veľmi rýchlo stalo prosperujúce dojčené dieťatko.

Ale dojčenie ma prvé týždne neskutočne bolelo. Keď sa dcérka prisala, zatínala som zuby, zadržiavala slzy, mala som strach z každého dojčenia. Kvôli nesprávnemu prisatiu a nedostatočnému vyprázdňovaniu prsníkov som dostala mastitídu - zápal prsníka. Lekárka mi naordinovala používanie klobúčikov a odstriekavanie mlieka po každom dojčení. „Keď to povedala pani doktorka, musí to byť pravda!“ – hovorila som si. Ešte v ten deň som si kúpila odsávačku a klobúčiky a po každom dojčení som odsávala ako o dušu spasenú. Vo dne aj v noci.

Táto nezmyselná činnosť mi zapríčinila obrovskú nadprodukciu. Prsia som mala neustále preplnené, tieklo mi z nich, ak dcérka dlhšie nepila, boleli ma. Opakovane som riešila upchaté mliekovody. Bolo to veľmi nepríjemné, otravné a únavné. Mala som pocit, že nerobím nič iné len dojčím a odsávam a zase dojčím a odsávam ...

Niekde medzi tým, som začala používať cumlík, pretože moje okolie malo pocit, že dojčím príliš často a príliš dlho. Toto celú situáciu len skomplikovalo. Dcérka ma začala pri dojčení hrýzť.

Cítila som sa vyčerpaná a nespokojná. Uvedomila som si, že s tým dojčením a celkove starostlivosťou o dieťatko niečo nie je v poriadku. Samé problémy a komplikácie! A tak som začala pátrať po príčinách, ktoré mi znemožňovali užívať si materstvo naplno.

Moja cesta k Rodičovstvu v súlade

Už nejakú dobu pred tým, som akosi intuitívne začala využívať niektoré nástroje kontaktného rodičovstva /teda dovtedy som nevedela, že to, k čomu som prirodzene inklinovala, má aj špeciálny názov :-)/. Zobrala som si dcérku k sebe do postele, často som ju nosila v náručí a neskôr v ergonomickom nosiči, dojčila som ju vždy, keď si o to požiadala, rýchlo som reagovala na jej plač a napĺňala jej potreby.

Objavila som stránky Občianskeho združenia Mamila. Zistila som, že nie som EXOT! Že žien, ktoré riešia podobné situácie a zdieľajú rovnaké názory ako ja, je viac. To bola úľava!

Keď mala dcérka 8 mesiacov, prihlásila som sa na kurz pre laktačné poradkyne v Žiline. A tam sa mi otvorili úplne nové obzory, pochopila som súvislosti. Zrazu som videla, kde všade som robila chybu, prečo sa mi diali veci, ktoré sa mi diali, utvrdila som sa v správnosti toho, čo som praktizovala a dozvedela som sa kopec nových zaujímavých informácií.

Postupne som sa začala zbavovať /stále v tom pokračujem 🙂 / starých nefunkčných presvedčení a zažitých kultúrnych vzorcov v súvislosti so starostlivosťou a výchovou detí. Už vidím, že ciest ako dieťatko sprevádzať na tomto svete je viac /nie len klasické - TAKTO SME TO ROBILI MY A FUNGOVALO TO!/. A je na nás, ktorou sa vyberieme.

Zvolila som si cestu kontaktného rodičovstva – alebo ako to nazývam ja cestu Rodičovstva v súlade. Vnímam, že na to, aby som sa cítila príjemne a spokojne v role matky, potrebujem byť v súlade so sebou samou aj svojím dieťaťom a rovnakú potrebu má aj moje dieťa. Hlboko vo svojom vnútri cítim, že pre nás je táto cesta jediná správna.

Netvrdím, že pri výchove a starostlivosti o naše dcérky neriešime žiadne nepríjemné situácie, konflikty a hystérie. Ani netvrdím, že sa občas nedostaneme mimo súlad. Sme na ceste a na vysokej škole rodičovskej trénujeme a učíme sa každý deň. Ale takto nám to ide všetko akosi ľahšie.  🙂

A čo bolo ďalej?

To Vám rozpoviem hneď ...  🙂

Po kurze som začala poskytovať laktačné poradenstvo, viesť predpôrodné semináre vedomého rodičovstva, podpornú skupinu dojčenia pre mamičky, kde je priestor na vzájomnú podporu, zdieľanie a usmerňovanie.

Dnes som vďaka mojim osobným skúsenostiam, poradenskej i lektorskej činnosti, expertom na dojčenie a Rodičovstvo v súlade. Mojim prianím je, aby si každá mamička užívala dojčenie a materstvo od absolútneho začiatku bez problémov, s radosťou a pocitom naplnenia a súladu. Chcem, aby bol svet plný seba-vedomých, radostných, naplnených a energiou prekypujúcich ľudí, ktorí vďaka bezpodmienečnej láske a dôvere získanej v rannom detstve môžu žiť šťastný a spokojný život.

A hoci som presvedčená, že každá žena má odpovede a návody na to, ako žiť a sprevádzať svoje dieťatko ukryté v sebe, prax ukazuje, že niekedy je potrebné nechať sa usmerniť, vyhľadať pomoc a podporu.

Denne sa stretávam so ženami, ktoré riešia podobné problémy, akými som si prešla ja. Ak ste jednou z nich, teším sa, že sme sa stretli a verím, že tu nájdete inšpiráciu, potrebné rady a informácie.
Ak prežívate rovnaké radosti ako ja, teším sa ešte viac a verím, že tu spolu dokážeme vytvoriť priestor pre vzájomné zdieľanie a obohacovanie sa.

Na mojom blogu nájdete články, návody, a tipy ohľadom dojčenia a rodičovstva.

Budem rada, ak budeme spolu v kontakte. Môžete mi napísať na lea.tyemiacka@gmail.com.

Teším sa na spoločnú cestu Rodičovstva v súlade 🙂

Lenka TYEMIAková